Milan Rýzek: Mým snem bylo jet ME v Nové Pace

Milan Rýzek vstoupil do loňské sezony s novým závodním speciálem a hned napoprvé dokázal, že mu technika i rychlost rozhodně nechybí. V silné konkurenci se mu podařilo vybojovat titul mistra Zóny střední Evropy, což je obrovský úspěch. Sezona byla plná výzev, dramatických momentů i nezapomenutelných soubojů, a právě o tom všem se s námi Milan podělil v rozhovoru.

Ahoj Milane, v loňské sezoně jsi se představil s novým speciálem, co Tě vedlo ke změně?

Mojím najväčším a dlhoročným snom bolo zúčastniť sa ME v Novej Pake. Nejak som sa na to sústredil celé roky a k tomu mi ešte unikal zónový titul… Či s Vojtom Vaculíkom alebo Thomasom Markusom. Musel som sa preprogramovať a začať premýšľať, ako to všetko dosiahnuť. So starým rámom sa už nedalo zúčastniť a popravde, ani som nechcel. Už cez koronu som mal vyhliadnutý tento rám po Terrym, ale nejak to nevyšlo, kvôli vycestovaniu a zrazu bol predaný. Dva roky späť sme stáli v Poříčí oproti Terrymu a na buse mal plagát onoho auta. Hovoril som mechanikom, že toto auto som veľmi chcel, ale nevyšlo to. No, po Poříčí som prišiel domov a nedalo mi to. Išiel som na francúzske stránky a na 32 strane som našiel inzerát na predaj… Komplet bugina, ako som ju chcel, vo farbách a so všetkými náhradnými dielmi - v Barcelone… Neuveriteľné! Tak sme letecky vycestovali a urobili si s kamošom krásny trojdňový výlet… Pri bugine sme boli asi 2 hodiny. Zhodou náhod Alber ( vtedajší majiteľ )je Španielsky rally jazdec a zrovna sa išla lokálna Rally Catalunya… Tak nás povozil na miestnych RSkách… mega! Asi o 6 týždňov prišiel rám na kamióne až ku mne domov a začala nová éra.

Jaké byly Tvé první dojmy z nového vozu?

Cez zimu sme postavili v podstate zbrusu nové auto, keďže malo málo za sebou, tak to bola radosť. Ale stíhali sme len tak-tak do Humpolca. Pri nájazde do prvého tréningu sme mali spadnutý pin na vstreku. Ale pocit z prvej ostrej jazdy bol ohromný, mne pasujú do môjho jazdeckého štýlu rámy po Vaškovi Fejfarovi a očividne od PAS. Zžil som sa z buginou behom pár kôl.

Které závodiště patří mezi Tvé nejoblíbenější a proč?

V prvom rade si vážim každého jedného organizátora, ktorý je ochotný dať dohromady partiu ľudí a zorganizovať pretek, je to neskutočné množstvo práce a veľmi si ju vážim! Či ide o vydarený, alebo menej vydarený pretek. Každopádne mám najradšej Môlču, Humpolec a Poříči. Môlču, lebo je to trať s najväčšou históriou na Slovensku, viažu sa mi na ňu spomienky z môjho detstva a chalani sa fakt snažia. Občas im tam niečo škrípne, ale väčšinou to býva spôsobené externým faktorom. Humpolec je pre mňa domáci pretek, cítim sa tam, ako keď prídem na garáž za chalanmi, dobrá atmosféra, zaujímavá trať a klape to. No a Poříči… každý, kto tam bol, či ako divák, alebo jazdec vie, že to je TOPka… Trať, koncerty, diváci - Vždy, keď tam idem, tak si hovorím, že by bolo parádne, keby tam prišiel večer zaspievať aspoň dve pesničky Dalibor Janda… Myslím si, že by tam spievali všetci: deti, organizatori, stánkari i jeleni…

Jak hodnotíš své výkony v sezóně 2024? Jsi spokojený s dosaženými výsledky?

Sezóna 24 bola pre mňa z ríše snov! Aj keď boli problémy s autom, tak sme išli bomby. A môj tým odviedol obrovský kus práce, za čo im na tisíckrát ďakujem! Sú topkoví! Vyhrali sme zónu, Slovenský majstrák, Rakúsky majstrák! Paráda!

S jakými technickými problémy ses setkal během sezóny 2024 a jak jsi je řešil?

Mali sme najväčšie problémy s elektrickým servom, polovicu sezóny som išiel bez neho. Nestačili sme ho meniť. Po pretekoch som mával dva dni ruky v kŕčoch. Nakoniec sme to vyriešili a snaď to tak aj zostane. Trochu sme sa trápili s nastavením predných tlmičov, ale myslím si, že to je dnešným dňom už tiež vyriešené.

Jaké jsou Tvé plány a cíle pro nadcházející sezónu 2025?

Ak dovolí peňaženka, čo tomu veľmi nenasvedčuje, lebo rozbieham veľkosklad s hutným materiálom, tak celú zónu, MSR a veľkú Európu v Přerove, Pake a Nyirade. Určite by som chcel obhájiť zónu, čo asi nebude ľahké, lebo konkurencia zbrojí a v na veľkých pretekoch nejaký slušný výsledok v SF by bol super…

Jak vnímáš konkurenci v kategorii Super Buggy?

SuperBuggy je našlapaná trieda špičkovými jazdcami a vesmírnou technikou. Základné pravidlo vyhrávania je prísť do cieľa, ísť si svoje -"Nepouštět se do velkých akcií…" - väčšinou končia vo vale…

Jakým způsobem se připravuješ na závody po technické i fyzické stránce?

Môj tím pozostáva zo super partie, ktorá má jednu neštandardnú vlastnosť, že je na prvý pohľad veľmi nesúrodá, všetko sú to osobnosti, ktoré majú však jednu veľkú výhodu a tou je zanietenosť! Sú "šibnutí" ako ja! Bojujú v garáži, v depe, za páskou - za najlepší výsledok a to ma posúva vpred! Okrem mechanikov mám aj mentálnu podporu v podobe Moniky, ktorá odviedla v minulej sezóne kus obrovskej roboty. Rozoberáme situácie na dráhe a stará sa o moju mentálnu pohodu počas víkendu. Makáme na garáži okrem nedieľ a sviatkov každý deň, keďže náš rozpočet je fakt minimálny, všetko si oddrieme. Samozrejme makám aj na sebe, mám trénera a snažím sa dvakrát do týždňa absolvovať tréningy. Vďaka nemu som išiel minulý rok o 14 kg dolu.

Jaké máš zkušenosti se závodními tratěmi v různých zemích a kterou považuješ za nejnáročnější?

Keďže od svojich 4 rokov som pri autokrose, tak mám rôzne zážitky a skúsenosti. No milujem zónové preteky, lebo je to fakt o zábave, ale častokrát na úkor kvality. Každoročne najnáročnejší pretek je v Chorvátskom Gambetiči - neďaleko Poreču. Je tam vždy pekelne horko, tréningy sa idú vždy v sobotu po tme a v nedeľu sa ide všetko ostatné do večera a potom domov… To je očistec.

Jak se Ti daří skloubit závodní kariéru s osobním životem a jaké máš záliby mimo autokros?

Je to niekedy náročné, lebo si musím pomýliť vo firme obrat zo ziskom a ideme… Mojou najväčšou záľubou je chodiť s dcérou Sofi na karting, baví ju to a to je pre mňa podstatné. Keď sa k nej pripletie aj syn Maty, tak ma to napĺňa radosťou.

Jak vnímáš vývoj autokrosu na Slovensku a jaké jsou podle Tebe perspektivy tohoto sportu do budoucna?

To je ťažká otázka… Keďže si pamätám celú poskomunistickú genézu u nás, tak ma to veľmi neteší. Keď v 90kách v Čechách rozkvital autokros, tak u nás dostával na nos. Išiel dole kvôli technikom a popravde sa už nikdy nepostavil nahy. Občas sa naskytne svetielko nádeje, ale ďalší rok opäť zhasne… Je to začarovaný kruh. Keď nie sú trate, tak nie sú jazdci, keď nie sú jazdci, nie sú diváci a keď nie sú diváci, tak nie sú sponzori…
Ale verím, že sa to čoskoro zmení a bude autokros tam, kde patrí!